Žiabre sú rebrované teda i pri malom priestore majú veľkú povrchovú plochu čo zabezpečuje nasávanie už i pri malom objeme vody využitie potrebného množstva kyslíka.
Na každej strane tela sú štyri chrupavkové strmienkové prekrvené žiabre. V týchto žiabrách sa nachádzajú najmenšie krvné cievy (kapilár), ktoré vedú k výmene plynu. Žiabre majú zvyčajne ružovú až červenkastú farbu.
Počas evolúcie sa vyvinuli rôzne mechanizmy, ktorých cieľom je vždy efektívne, nabrať do seba rozpustený kyslík. Niektoré druhy rýb môžu, rovnako ako ľudia, absorbovať kyslík zo vzduchu. Ale nie Koi. Koi absorbuje vodu cez ústa, ktorú následne vypúšťa cez žiabre. Tu v ústnej dutine, vzniká podtlak, ktorý vytvára konštantný ťah množstva vody. Frekvencia dýchania sa mení v závislosti na veľkosti Koi a množstva koncentrácie kyslíka a oxidu uhličitého vo vode.
Respiračná rýchlosť je menšia ako 80 pulzov za minútu čo je považované za normálne. Je zaujímavé, že len na pohyb žiabier je potreba 10% absorbovaneho kyslíka.
Vo vode je oveľa menej rozpusteného kyslíka ako vo vzduchu. Vo vzduchu je asi 21% kyslíka a vo vode, je iba asi 1%. Kombinácia anatomických špecifickosti a vycibreným príjmom kyslíka umožňuje koi, za normálnych okolností dostávať dostatok kyslíka do tela. Ideálne je preto pravideľne merať hodnoty rozpusteného kyslíka vo vode a to najmä v letnom období v skorých ranných hodinách kedy je množstvo kyslíka na najnižšej úrovni a zabezpečte rybám správne hodnoty zvyčajne nad 5ppm.
Tiež podávajte potrebné množstvo kyslíka počas transportu.
Nový komentár